Archeologické nálezy patrili medzi prvé akvizície Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Rozsiahlu archeologickú zbierku, časom aj expozíciu, vybudovalo múzeum vďaka svojim zberateľským a výskumným aktivitám. Archeologické pamiatky predstavujú dnes kvantitatívne najväčšiu časť celého zbierkového fondu Zemplínskeho múzea. Už v roku 1957 boli súčasťou prvej výstavy a neskôr, v rokoch 1960 a 1965, tvorili podstatnú zložku prvých expozícií.
Expozícia Archeológie bola umiestnená do roku 2014 na poschodí hlavnej budovy kaštieľa. Od januára 2024 je inštalovaná v suterénnych priestoroch múzea. Chronologicky usporiadané najpozoruhodnejšie archeologické nálezy a nálezové súbory prezentujú praveké, protohistorické, včasnodejinné a včasnostredoveké osídlenie zemplínskeho regiónu.
Z najstaršej historickej epochy sú tu vystavené rozličné kamenné artefakty, ktoré ako jediné vypovedajú o živote paleolitického obyvateľstva na území nášho regiónu. Pochádzajú z lokalít v okolí Humenného, Kochanoviec, Lackoviec, Moravan a Tibavy. Kamennú industriu dopĺňa nález nekompletného kla, holenná kosť a tri stoličky z mamuta.
Najstaršie neolitické osídlenie dokumentujú rozmanité zdobené i nezdobené keramické nádoby, kamenné nástroje a rôzne hlinené i kostené ozdobné predmety. Pochádzajú z archeologických výskumov na lokalitách v Zemplínskych Kopčanoch, Michaloviec-Hrádku, Slavkoviec a Zbudze. K pozoruhodným exponátom z tohto staršieho obdobia patrí veľká zásobnicová nádoba z Kuzmíc. Vystavený je tiež dôležitý súbor keramických nádob, zdobených charakteristickým čierno maľovaným ornamentom z lokality Veľké Raškovce. Súčasťou sú aj bohaté, neraz až unikátne nálezy z lokality Čičarovce – nádoby s maľovanou výzdobou, kamenné a kostené predmety, hlinené závažia a i. Neolitické pamiatky obohacujú aj skvostné doklady výtvarného prejavu neolitického obyvateľstva, viaceré antropomorfné i zoomorfné plastiky z lokalít ako Čičarovce, Oborín a i.
Jedno z najvýznamnejších období slovenského praveku je prezentované neobyčajne bohatým hrobovým inventárom z pohrebiska tiszapolgárskej kultúry vo Veľkých Raškovciach. Nálezové súbory tvorí kolekcia nádob rôznych tvarov, medená industria zastúpená sekeromlatmi, náramkami a dlátkami. K najcennejším kovovým nálezom z pohrebiska však patria zlaté plechové nášivky, ktoré sú spolu s podobnými tvarmi z lokality Tibava najstaršími zlatými výrobkami v praveku Slovenska. Súčasťou hrobového inventára na uvedenom pohrebisku sú aj masívne rohovcové valúny, štiepané i brúsené kamenné nástroje (čepele, škrabadlá, sekerky).
Eneolitické osídlenie zemplínskeho regiónu dokladajú aj sídliskové pamiatky bodrogkeresztúrskej a lažnianskej skupiny, ako aj nálezy badenskej kultúry zo stredného obdobia eneolitu a kultúry Nyírség – Zatín z mladšieho a neskorého eneolitu.
Na území východného Slovenska vyvrcholil vývoj starobronzových spoločenstiev počas existencie otomanskej kultúry. Jej nositelia dosiahli najmä v oblasti produkcie hrnčiarskych výrobkov svoj technologický a estetický vrchol. V expozícii môžeme vidieť výber rozmanitých keramických tvarov tejto kultúry z významných zemplínskych lokalít – Oborín, Bracovce, Čičarovce, Streda nad Bodrogom a Drahňov.
Z obdobia strednej doby bronzovej sa tu nachádzajú nálezy kultúry Suciu de Sus, ktoré sa našli v žiarových hroboch na lokalitách v Lastovciach, Zemplínskych Kopčanoch a Budkovciach. Avšak najvýraznejšie túto kultúru reprezentujú unikátne keramické výrobky z Veľkých Raškoviec. Amforovitá nádoba (urna) z Veľkých Raškoviec so schematickým znázornením dvojkolesových vozov so záprahom a vozatajmi patrí k ojedinelým archeologickým pamiatkam v celom stredoeurópskom priestore.
V mladšej a neskorej dobe bronzovej prevládalo v našom regióne osídlenie ľudu s gávskou kultúrou, ktorá bola známa neobyčajne vysokou úrovňou výroby bronzových predmetov – zbraní, nástrojov a šperkov. Svedčia o tom viaceré prezentované výrobky. Boli nájdené ako súčasť bronzových depotov na mnohých zemplínskych lokalitách – napr. v Slavkovciach, Trebišove, Žbinciach, v Lesnom, Svätej Márii, Somotore a i.
Pre väčšiu časť územia Východoslovenskej nížiny sú v tomto období typické tzv. dunové sídliská (Stretavka). Väčšinu vystavených artefaktov reprezentujú hrobové nálezy. Najväčší súbor keramiky pochádza z ojedinelých žiarových hrobov z Michaloviec – Hrádku, Vojnatiny, Vojan a Tibavy. Vystavená je aj pozoruhodná pamiatka z tohto obdobia – železná sekerka s ramienkami z lokality Vinné a hrot kopije z neznámej lokality – ojedinelý doklad z územia Východoslovenskej nížiny.
Je to doba príchodu Keltov na územie Zemplína. S prítomnosťou týchto bojovníkov, no neskôr výnimočných majstrov remeselnej výroby, spájame v našej oblasti nielen masové rozšírenie výroby zbraní, remeselných nástrojov i poľnohospodárskych výrobkov, ale aj zavedenie rýchlorotujúceho hrnčiarskeho kruhu, vypaľovanie keramiky v peci s roštom i razbu mincí.
Najvýznamnejším a doposiaľ najrozsiahlejším náleziskom z územia východného Slovenska je keltské pohrebisko v Ižkovciach. Kostrové i žiarové hroby boli datované do posledných desaťročí 3. storočia pred n. l. V expozícii sú z nich vystavené najkrajšie súbory, obsahujúce výzbroj i výstroj bojovníkov – železné meče, sekáčovité nože, kopije, ďalej honosné spony rôznych tvarov a veľkostí, náramky, ťažké železné opasky s bronzovými príveskami a i. Zo ženských hrobov, s oveľa rozmanitejšou výbavou, sa tu nachádzajú najmä ozdoby tela a šiat – bronzové spony rôzneho tvaru, puklicové nánožné kruhy, pásové reťaze so záveskami, náramky, prstene a iné šperky, ktoré svedčia o zručnosti a majstrovstve ich výrobcov.
Osídlenie po zmene letopočtu a obdobie kontaktov nášho územia s kultúrou rímskych provincií prezentujú vystavené pamiatky z lokalít Michalovce-Hrádok a Zemplín. Dokladajú zásah przeworskej kultúry do nášho kultúrneho prostredia v staršej dobe rímskej. Inštalované sú aj sídliskové nálezy z mladšej doby rímskej, napr. na kruhu zhotovená sivá keramika, zdobená vkolkovanými a vhladzovanými motívmi, či nález bronzového zvonca z náleziska v Šamudovciach. Nálezy z doby rímskej dopĺňajú dve veľké zásobnicové nádoby pochádzajúce z lokalít v Bracovce a Čičarovciach.
Dobu sťahovania
národov zastupujú skromnejšie nálezy na kruhu točenej a v ruke robenej keramiky z lokalít v Strede nad Bodrogom a Humennom.
Súbor slovanských pamiatok približuje dávny svet Slovanov, obsahuje aj keramické tvary z jednej z najrozsiahlejších slovanských lokalít – z Blatných Remiet. K starším patria tiež nálezy zo žiarových hrobov z jedného z najväčších mohylníkov na Slovensku – z Kráľovského Chlmca. Nachádzajú sa tu aj železné predmety z objektov na svahu hradného kopca v Brekove – ostroha s háčikmi, nôž s volútovým ukončením rukoväte, hroty šípov, nožíky, ocieľka lýrovitého tvaru a i. Kolekciu slovanských pamiatok dopĺňa aj kolekcia nádob s vlnovkovitou výzdobou a hlinený pekáč – pražnica z Oborína a súbor keramiky z lokality Žbince. Možné je tu vidieť aj ďalšie železné výrobky ako sekeru z Kusína, kosák z okolia Zemplínskej šíravy a Oborína, železnú motyku z Hnojného a jednoručný dvojsečný meč z Veľkých Kapušian.
V poslednej miestnosti archeologickej expozície sú zbierkové predmety z výskumu zaniknutej rotundy. V jej okolí bolo objavených aj 120 kostrových hrobov, ktoré obsahovali osobné predmety zosnulých ako krížiky, prstene, kovové pracky z opaskov, ihlice, mince a náhrdelníky z kostených a farebných sklenených korálikov. V miestnosti je prezentovaná aj kamenná stéla s nápisom z interiéru stavby. S výstavbou rotundy možno počítať najskôr v 2. pol., resp. koncom 11. stor. Samostatne je prezentované kamenné ostenie štrbinového okna zo zaniknutého kostolíka v Senderove pri Vinnom z 12./13. storočia. V obci Vinné bola preskúmaná zaniknutá časť dvojtraktového kamenného objektu - pravdepodobne súčasti panského sídla z obdobia prelomu 16./17. storočia. Z jeho výskumu sa v expozícii vystavený súbor neglazovanej, glazovanej, maľovanej keramiky (najmä krčahov a tanierov), majoliky, kachlíc, zlomky z kolekcie sklenených výrobkov, rôznorodých kovových predmetov, viacero predmetov vyrobených z kože, kosti, dreva či textilu a niekoľko mincí.
Facebook
Instagram
