Historická expozícia

Bytová kultúra šľachty a mešťanov

Zbierky útvaru histórie Zemplínskeho múzea, ktoré sa nachádzajú v jeho vstupných priestoroch, získavali pracovníci postupne darom, zberom alebo kúpou v regióne Zemplín po roku 1957, teda po vzniku múzea. Z pôvodného mobiliáru kaštieľa sa nezachovalo takmer nič, pretože majitelia kaštieľa Stárajovci si pred evakuáciou mesta v roku 1944 časť najcennejších vecí odviezli, časť umiestnili mimo objektu u ľudí ktorým dôverovali. Menej cenné zariadenie rozdali alebo si ho prisvojilo služobníctvo tesne pred odchodom z Michaloviec. Zvyšok si do konsolidácie pomerov po prechode frontu rozobrali občania. Spomínaný dôvod má veľký podiel na tom, že nebolo možné vytvoriť ucelenú, pre návštevníkov iste atraktívnu expozíciu, ktorá by zdokumentovala vnútorné zariadenie nášho kaštieľa.

Vo vstupných priestoroch sú prezentované v prevažnej miere exponáty dokumentujúce atmosféru šľachtických, prípadne honosnejších meštianskych interiérov z konca 18. – začiatku 20. storočia zo stredného a južného Zemplína. Nájdeme tu predmety, ktoré tvorili nielen súčasť interiéru kaštieľov Stárajovcov (Sztáray) v Michalovciach, kúrie Ehrenheimovcov v Trnave pri Laborci, kaštieľa Šenejovcov (Sennyey) v Bieli, kúrie Maukšovcov (Mauks) v Nižnom Hrabovci, kúrie Bešenejovcov (Bessenyey) z Malého Ruskova, loveckého kaštielika Vanderbildovcov v Remetských Hámroch, kúrie v Rakovci nad Ondavou a iných, ale i bohatých rodín z mestečiek nášho regiónu.

Sú tu ukážky nábytku rozmanitých druhov a štýlov (písacie stoly, sedací nábytok,

Nábytok
kredenc, príborník, komoda, kabinet) väčšinou z 19. storočia. Do zasklenených častí nábytkov majitelia umiestňovali vzácnejšie dekoratívne predmety, z ktorých sú tu vystavené krčiažteky, kanvice, taniere, likérová súprava, časť čajovej súpravy a ďalšie predmety. Obľubu kartových hier pripomína kartársky stolík. Šľachta bola zvyknutá označovať svojím erbom i veci bežnej potreby. Dokladom toho je i kreslo s čalúneným operadlom, na ktorom sú zobrazené erby rodín Stárajovcov a Večejovcov (Vécsey).

Zemplínska šľachta si rada zdobila vnútrajšok svojich obydlí originálmi, ale i napodobeninami zbraní rozličného druhu (lovecké pušky, šable a ďalšie). Výnimočnou nebola ani výzdoba interiéru tureckou zbrojou a spomienkovými predmetmi, pripomínajúcimi zásluhy rodov v bojoch s Turkami. Tento druh exponátov reprezentuje puška – predovka, dlhá 151 cm, bohato zdobená striebristým kovom, mosadzou a perleťou, handžár s rukoväťou z bielej kosti a púzdrom. V 19. storočí však tieto predmety získavali šľachtici najmä počas svojich ciest po Turecku, Balkáne a ďalších krajinách. Zvyčajne si z nich prinášali aj ozdobné dekoratívne predmety (taniere, podnosy a podobne). Atmosféru čias veľkolepých poľovačiek pripomína okrem loveckých zbraní i poľovnícky roh.

K dobrému mravu šľachtických rodín patrilo vlastniť obrazovú galériu svojich predkov – obrazový rodokmeň. Preto sa portréty jednotlivých predstaviteľov rodu často vytvárali vo viacerých exemplároch. Jeden takýto portrét nájdený v Rakovci nad Ondavou sa nachádza vo vstupných priestoroch múzea a druhý, vyinštalovaný v expozícii umenia (budova tzv. starého kaštieľa) pochádza z kúrie v Trnave pri Laborci.

Predmety súvisiace s vnútorným vybavením obydlí sú doplnené o kamenný erb rodu Almáši (Almássy) a združený erb rodov Večej a Török. Tieto erby sa v minulosti hrdo vynímali nad vchodmi do kaštieľov uvedených rodín.

Medzi cenné zbierky útvaru histórie patrí baroková kazula s príslušenstvom, ktorú vyšívala dcéra Márie Terézie, datovaná rokom 1766, kamenná krstiteľnica s nápisom z roku 1678, kované gotické dvere zo Stretavy, gréckokatolícky trebnik (breviár) vytlačený v roku 1695 vo Ľvove, prilba šalierového typu z Tibavy, empírové hodiny a ďalšie.

Empírové hodiny
... na začiatok stránky ...