ETNOGRAFICKÁ EXPOZÍCIA

Tradičné ľudové remeslá Zemplína

Dokumentuje tradičné ľudové remeslá Zemplína. Návštevník má v hlavnej budove kaštieľa možnosť vidieť doklady upadajúcich a zaniknutých tradičných remesiel - vinohradníctva, kováčstva, hrnčiarstva, spracovania dreva, výrobu textílií, či rybárstva.

Kováčstvo

Expozícia venovaná kováčstvu je umiestnená v bývalej kuchyni kaštieľa s kláštornou klenbou. Jadrom expozície sú makety dvoch kováčskych dielní. Prvá predstavuje jednoduchú „šmikňu“

Šmikňa
dedinského kováča-samouka z prelomu 19. a 20. storočia. Je vybavená jednoduchou kovadlinou a ohniskom, dúchadlom s jednoduchého koženého mecha a základnými nástrojmi na opracovanie železa a podkúvanie koní. Druhá dielňa zobrazuje dielňu vyučeného kováča z 1. polovice 20. storočia. Jej základné zariadenie tvorí murované ohnisko s dymníkom, mech ťahaný nohou a nákova s hranatým i kónickým rohom a otvorom na zápustky. K výbave dielne patrili nástroje na udržiavanie ohniska, jednoduché dvojručné i zápustkové kladivá, prebíjače, sekáče, obušníky, klincovky, rezače skrutiek, rôzne druhy klieští, vrtáky, zveráky, pilníky a celý rad ďalších pomôcok. K pozoruhodným exponátom patria pôvodne okenné mreže z kaštieľa, ale aj unikátny výtvor dedinského kováča, ktorý pre svojho vnuka z nedostatku peňazí zhotovil funkčný drevený bicykel

Drevený bycikel
s vlastnoručne vyrobenými kovovými súčasťami.

Vinohradníctvo

V časti venovanej vinohradníctvu sa návštevník oboznámi s domáckou malovýrobou vína na Zemplíne. V úvode je na plošných paneloch vykreslená história pestovania viniča s ohľadom na jeho šírenie na východnom Slovensku. Jedna z miestností ponúka pohľad do interiéru charakteristického domčeka, aké si stavali malopestovatelia na vinohradoch stredného Zemplína „tzv. jatky“

Jatky
s lismi a potrebným náradím. Ďalšia miestnosť je venovaná zakladaniu viníc a rozmnožovanou viniča. Makety sú doplnené nástrojmi vhodnými pre túto prácu. Najväčšie exponáty dokumentujúce zber o spracovanie hrozna: drevené putne, zberné a šlapacie kade, rôzne druhy lisov, sudy, lieviky, násosky „lopovy“ z tekvíc sú umiestnené v najspodnejšej časti kaštieľa – terajšej pivnici.

Hrnčiarstvo

Pozoruhodná je zbierka hrnčiarskych

Hrnčiarstvo
výrobkov umiestnená v ľavom krídle kaštieľa. Na Zemplíne pôsobilo v 19. storočí niekoľko dielní na výrobu z pálenej hliny, no najdlhšiu a najslávnejšiu históriu mala dielňa hrnčiarov z Pozdišoviec. Prvá písomná zmienka o pozdišovskej dielni je zároveň aj najstarším právnym dokladom týkajúcim sa hrnčiarstva na Slovensku. Pochádza z roku 1416. Výber exponátov je volený tak, aby v lapidárnej skratke na malom priestore v čo najväčšej možnej miere poskytol čo najviac informácií o minulosti. Samostatnou časťou expozície sú majstrovské diela ľudového majstra Michal Parikrupu – Šipara.

Michal Parikrupa – Šipar
Rybárstvo

V chodbe východného krídla je umiestnená časť etnografickej expozície, dokumentujúca ľudové rybárstvo. Ako jediná na Slovensku predstavuje rozmanité pomôcky a náčinie rybárov po stáročia loviacich na vodách východoslovenskej nížiny. Najväčšiu časť exponátov predstavujú siete: dvojručné s plavákmi, rôzne druhy podberákov, chvostové siete – „chvostale“, siete na lov v mútnej vode z brehu, jedny z najstarších druhov sieti „čerene“ na skrížených prútoch, ponorná sieť „ľešou“ - na lov spod ľadu z hĺbok, vlečná sieť a prehradzovacia sieť „nevod“ na kolektívny profesionálny výlov, hádzacia sieť z olovenou záťažou na kruhovom obvode, tzv. meták a mnoho ďalších. V noci sa ryby najlepšie chytali do pascí zvaných „vrše“.

Vrše
K najstarším lovným rybárským nástrojom patria harpúnovité tzv. oste – siguny, akési oštepy s rozvetvenými hrotmi.

Tkáčstvo

Domáca výroba tkanín bola doménou žien. Konope, ktoré sa pestovalo viac ako ľan, vytrhali, máčali, lámali v trliciach, vyčesávali. Potom prišli na rad praslice, kolovrátky, motovidla, snovadlá a napokon namotávanie nití pomocou špuliara na fajfy alebo cievky. Cez zimné dni sa do aj tak preplnených kuchýň zniesli cez leto na pôjdoch odložené tkáčske stavy – krosná.

Tkáčsky stav
Základné látky sa tkali vo veľkom množstve pre praktické využitie na gazdovstve – vrecovina „drelich“, z ktorého sa zhotovovali „plachciny“ na nosenie slamy a všestranné iné použitie „kobilki“. Z jemnejšieho i odevné účasti na každodenné nosenie. Je mnoho kritérií, podľa ktorých odborníci rozdeľujú zemplínske tkaniny a výšivky: príprava tkania, materiál, technika tkania, väzby tkanín, väzby vzorov, druhy tkanín podľa využitia, rozbor tkaných vzorov…. Exponáty sú vybrané tak, aby prezentovali zo všetkého toľko, koľko je priestorovo únosné: najstaršie „drelichové“ i novšie „pamukové“ materiály, pôvodné „kockovane“ i rozvinutejšie novšie rastlinné vzory, zvýraznené kontrastom bieleho podkladu so spravidla červenou farbou ornamentu.

... na začiatok stránky ...